Blog

V predošlom blogu o dani z pridanej hodnoty sme sa venovali vysvetleniu základných pojmov a zjednodušenému princípu fungovania DPH. Ďalej sme načrtli tému, či je/nie je pre spoločnosti výhodné byť platiteľom DPH a práve tejto problematike sa budeme ďalej venovať podrobnejšie.

Zároveň so založením firmy sa každý podnikateľ rozhoduje, či je pre neho výhodné byť alebo nebyť platiteľom DPH. Poznáme dva varianty:

• neplatiteľ DPH: takýto podnikateľský subjekt DPH vôbec „nerieši“. Na fakturách udáva jednu konečnú sumu, ktorú mu objednávateľ zaplatí.

• platiteľ DPH: spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH musí k svojej predajnej cene pripočítať ešte 20 % - nú daň z pridanej hodnoty.

Ako sme už spomenuli vyššie, platitelia DPH k cene svojich tovarov a služieb pripočítavajú ešte 20 %-nú DPH. Na prvý pohľad sa javí, že platitelia DPH sú oproti neplatiteľom drahší práve o spomínaných 20%.

Pripomenieme si, že DPH zaťažuje pridanú hodnotu, ktorú výrobca pridáva k cene materiálov, ktore spracúva do finálneho produktu. Daň z pridanej hodnoty je platená konečným spotrebiteľom, ale daňovému úradu ju odvádzajú podnikateľské subjekty.

Vysvetlenia pojmov „DPH na vstupe“ a „DPH na výstupe“ sa nachádzajú v našom prvom blogu zo série s názvom Daň z pridanej hodnoty z 12.8. 2015, kde nájdete charakteristiku a zjednodušený popis fungovania DPH.

Pri rozhodovaní, čí byť/nebyť platiteľom DPH si musíme uvedomiť, kto sú naši odberatelia, dodávatelia, či vyrábame tovary alebo ponúkame služby.

Výhody a nevýhody oboch foriem si zhrnieme a znázorníme na konkrétnych príkladoch, s ktorými sa v praxi stretávame najčastejšie:

1) neplatiteľ DPH predáva neplatiteľovi DPH

Pr. neplatiteľ DPH „A“ predáva 1ks trička druhému neplatiteľovi DPH „B“ za cenu 10 eur. Ako sme spomenuli vyššie – neplatiteľ DPH vôbec o dani z pridanej hodnoty neúčtuje – preto, táto cena 10 eur je konečná a odberateľ ju zaplatí dodávateľovi, teda firma B zaplatí firme A 10 eur.

Fungovanie ako neplatiteľ DPH využívajú najmä začínajúce podnikateľské subjekty, ktoré ešte nemajú vysoké náklady na podnikanie, na nákup surovín či materiálov (predovšetkým spoločnosti poskytujúce služby).

2) neplatiteľ DPH predáva platiteľovi DPH

Pr. neplatiteľ DPH „A“ predáva 1ks trička platiteľovi DPH „B“ za cenu 10 eur. Znova platí, že neplatiteľ DPH o dani z pridanej hodnoty vôbec neúčtuje, preto táto suma je finálna a firma B ju zaplatí firme A.

Avšak, kedže odberateľ je platiteľ DPH, tak si nemôže započítať DPH na vstupe z nákupov, nakoľko nakúpil od neplatiteľa DPH. Suma 10 eur vstupuje platiteľovi DPH do nákladov, ktorú si započíta do koncoročného daňového priznania.

Pre budúce nákupy, môže preto platiteľ DPH uprednostniť ako dodávateľa iného platiteľa DPH, kde si DPH z nákupu môže uplatniť, hoci tento bude o 20 % drahší v porovnaní s neplatiteľom DPH.

3) platiteľ DPH predáva neplatiteľovi DPH

Pr. Platiteľ DPH „A“ predáva 1ks trička neplatiteľovi DPH „B“ za cenu 10 eur bez DPH. Keďže predávajúci je platiteľ DPH, musí k tejto cene pripočítať ešte 20 % DPH, preto výsledná predajná cena bude 10 eur x 1,2 = 12 eur s DPH.

Neplatiteľ DPH (firma B) zaplatí platiteľovi DPH (firme A) sumu 12 eur. Pre neplatiteľa DPH sa táto situácia javí ako nevýhodná a drahá, keďže si nemôže odpočítať DPH na vstupe - z nákupov. Suma 12 eur mu vstupuje do koncoročného daňového priznania k dani z príjmov (nákladová položka).

Pre neplatiteľa DPH, ktorý často nakupuje vstupy od platiteľa DPH, je výhodnejšie sa stať platiteľom DPH, aby si mohol vzájomne započítať DPH z nákupov a DPH z predaja ďalším platiteľom DPH.

4) platiteľ DPH predáva platiteľovi DPH

Pr. Platiteľ DPH „A“ predáva 1ks trička druhému platiteľovi DPH „B“ za cenu 10 eur bez DPH. K tejto cene predajca ako platiteľ DPH (firma A) pripočítava ešte 20 % DPH, takže výsledná cena je 12 eur s DPH (10 eur je základ a 2 eurá je DPH)

Odberateľ firma B pošle 12 eur dodávateľovi firme A. Odberateľovi vstupujú 2 eurá do DPH na vstupe a môže si ich odpočítať od DPH na výstupe, t.j. od prijatej DPH z nákupov za zdaňovacie obdobie.

Naopak, firme A – dodávateľovi vstupujú 2 eurá do DPH na výstupe, teda do prijatej DPH z nákupov.

Treba poznamenať, že daň z pridanej hodnoty súvisí do značnej miery s finančním plánovaním podniku. Spoločnosť, ktorá je napr. štvrťročným platiteľom DPH podáva daňové priznanie k DPH každé 3 mesiace.

Počas týchto troch mesiacov disponuje na svojom bankovom účte/v pokladnici s „prijatou DPH“ z predaja tovarov a služieb. Túto prijatú sumu peňažných prostriedkov môže podnik brať ako bezúročnú pôžičku.

S financiami získanými z prijatej DPH môže firma narábať podľa svojho uváženia, avšak musí mať naplánované, že ku koncu zdaňovacieho obdobia musí štátu zaplatiť rozdiel medzi DPH na výstupe a DPH na vstupe (ak hovoríme o daňovej povinnosti, nie o nadmernom odpočte).

V prípade, že za zdaňovacie obdobie k DPH Vám vychádza:

• DPH na vstupe (z nákupov) < DPH na výstupe (z predaja) = vlastná daňová povinnosť (ste povinní štátu daň zaplatiť)

• DPH na vstupe (z nákupov) > DPH na výstupe (z predaja) = nadmerný odpočet (štát Vám daň vracia, napr. jedná sa najmä o prípady veľkých investícií spoločnosti do rozvoja podnikania a pod.)

Tu sme ukázali jednu z veľkých výhod dane z pridanej hodnoty: ak ste platiteľ DPH – štát Vám daň môže v určitých prípadoch vrátiť. Naopak, ak ste neplatiteľ DPH – štát Vám daň nevracia, keďže ako neplatiteľ o DPH vôbec neúčtujete.

Horeuvedené spôsoby fungovania platiteľov a neplatiteľov DPH sme uviedli vzhľadom na územie Slovenskej republiky. Špecifikom je fakturácia do krajín EÚ a do tzv. tretích krajín (USA, Austrália ...), ktorej ozrejmenie Vám prinesieme v samostatnom blogu nabudúce.

Autor: © Corlonez advisory s.r.o. Dátum: 8.9. 2015